Peter Pellegrini

VZŤAHY MEDZI SLOVÁKMI A ČECHMI NENARUŠIA ŽIADNE VLÁDNE NEDOROZUMENIA

Vzťahy medzi slovenským a českým národom sú natoľko kvalitné, úprimné a srdečné, že ich nemôže narušiť žiadne dočasné nedorozumenie medzi aktuálnymi vládami. Zhodli sme sa na tom s bývalým prezidentom Českej republiky Václavom Klausom, ktorého som dnes mal tú česť privítať v Prezidentskom paláci spoločne s manželkou Liviou, bývalou českou veľvyslankyňou na Slovensku.

Pán prezident je naozaj inšpiratívnou osobnosťou a v prípade slovensko-českých vzťahov doslova studnicou skúseností. Bol to on, kto spoločne s Vladimírom Mečiarom viedol zásadné politické rozhovory o vzniku samostatnej Slovenskej a Českej republiky – a ostane navždy zapísané vo svetovej histórii, že tento rozchod sa udial mierovo, kultivovane a bez akéhokoľvek násilia. Počas desiatich rokov svojho prezidentského mandátu hovoril Václav Klaus so slovenskými politickými lídrami z ľavicového i pravicového prostredia a vždy dokázali udržať naše vzťahy vysoko nadštandardné. Desať rokov na Pražskom hrade mu zároveň dalo množstvo podnetov vo vzťahu jeho vlasti k Európskej únii, svetovej politike i ekonomike – a o tieto svoje skúsenosti sa rád delí.

Pochádzame z rôznych politických a ideologických prostredí, ale na jednom sa určite zhodneme: obhajoba národnoštátnych záujmov svojej vlasti je povinnosťou každého prezidenta, bez ohľadu na jeho politický príbeh. Pán prezident Klaus má túto misiu za sebou, ja sa budem snažiť ju zo všetkých síl napĺňať.

Dôvera ľudí v štát sa odvíja od schopnosti vlády a samosprávy riešiť ich reálne životné problémy. Ak vidia, že majú iné priority, dôvera sa stráca.

Dnes si pripomíname 35. výročie Nežnej revolúcie, významného okamihu našich dejín, v ktorom sme spoločne jasne odmietli násilie a verili v silu pokojného dialógu. Dnešnou realitou však sú čoraz agresívnejšie slová, ktoré stále viac a viac narušujú politickú a spoločenskú diskusiu. Hodnoty slobody, demokracia a snaha o zmierenie, ktoré sa budú navždy spájať s Novembrom 1989, nie sú samozrejmosťou a je našou povinnosťou pripomínať si ich význam.
 
Spomeňme si preto dnes na to najkrajšie z novembrových udalostí. Hľadajme vzájomné porozumenie a rešpektujme právo druhých na svoj názor. A predovšetkým, konajme tak, aby sme sa k ideálom Novembra 1989 približovali a nie vzďaľovali.
 
Prajem Vám krásny sviatočný deň.

Pozrite si môj celý príhovor k 17. novembru a pripomeňme si spoločne hodnoty, ktoré nás pred 35 rokmi spojili 👉 https://youtu.be/iJhIDXkmCAM?feature=shared

Sloboda a demokracia, odmietnutie násilia, ale aj snaha o zmierenie spoločnosti a prirodzená túžba po lepšom živote sa budú navždy spájať s Novembrom 1989. Tieto hodnoty však nie sú samozrejmosťou. Rastúce násilie a nenávisť v spoločnosti ohrozujú hodnoty, ktoré sme vtedy pokojnou cestou vybojovali.

Pripomeňme si preto aká spolupatričnosť a dobrá vôľa vládla na novembrových námestiach a hľadajme cestu k vzájomnému porozumeniu namiesto prehlbovania nenávisti a ďalšieho rozdeľovania spoločnosti.

So zármutkom som dnes ráno prijal správu o úmrtí profesora Pavla Traubnera, významného neurológa a výnimočného človeka s neobyčajným životným príbehom. Už v útlom detstve zažil to, čo by sme žiadnemu dieťaťu na svete nepriali – prenasledovanie a strach o holý život. Možno práve z tohto smutného obdobia poznamenaného vojnou mu ostala nezlomná vôľa žiť a popasovať sa s osudom, nech bol akokoľvek ťažký či nespravodlivý. Okrem toho, že bol skvelým lekárom, poskytoval svedectvo o hrôzach holokaustu a nebál sa postaviť zoči-voči ľuďom s radikálnymi postojmi, pretože mu záležalo na smerovaní našej spoločnosti. Vždy bol ochotný pomáhať, vždy stál jednoznačne na strane humanizmu a tolerancie.

Odchod pána profesora je veľkou stratou pre slovenské zdravotníctvo i celú našu spoločnosť. Česť jeho pamiatke a úprimnú sústrasť smútiacej rodine. 🕊️

Dnes som podpísal zákon o vyšších platoch slovenských zdravotníkov. Mzdy lekárov, sestier, záchranárov i všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov porastú vyšším tempom, ako predpokladala konsolidácia verejných financií.

Vyššie platy zdravotníkov vnímam ako dôležitý stabilizačný moment,
aby ostali pri pacientoch a podieľali sa na zlepšovaní úrovne nášho zdravotníctva. Preto som po nedávnom rokovaní so zástupcami všetkých zložiek zdravotníctva požiadal vládu, aby napriek svojmu konsolidačnému úsiliu našla dodatočné prostriedky na rýchlejší rast platov zdravotníkov. Som rád, že sa táto iniciatíva pretavila do zákona, ktorý som dnes podpísal. Je to dobrý základ na ďalšie rokovania s cieľom stabilizovať naše zdravotníctvo a nezaťahovať pacientov do sporov medzi vládou a lekármi.

Platy sestier a záchranárov vďaka tomuto zákonu porastú o 9,7 percenta ročne, kým konsolidácia počítala len s trojpercentným rastom. I lekárom porastú platy rýchlejšie, ako predpokladala konsolidácia, a to o 6,4 percenta namiesto 3.

Celý svet si dnes pripomína už stošesť rokov od skončenia 1. svetovej vojny, počas ktorej zahynuli milióny vojakov na bojiskách a mnoho ďalších ľudí zomrelo v dôsledku biedy, hladu a chorôb.
 
11.⁠ ⁠november je zároveň aj Medzinárodným dňom vojnových veteránov. Využime túto príležitosť a uctime si pamiatku hrdinov aj obyčajných ľudí, ktorí prišli o život, i všetkých, čo prežili peklo na zemi a vrátili sa domov s jazvami na tele a na duši. Ich príbeh a obete nám pripomínajú, aká krehká je cesta k mieru - o to viac v čase, keď stále pre rinčanie zbraní zomierajú nevinní ľudia.
 
Našou absolútnou prioritou musí byť zastavenie bojov a záchrana ľudských životov. Preto som na vojnovom cintoríne v predvečer pamätného dňa vyslovil túto výzvu: „Nedopusťme, aby červené maky symbolizovali aj prelievanie krvi na Ukrajine. Úcta k veteránom a k obetiam prvej svetovej vojny nás zaväzuje k tomu, aby sme nepremárnili historickú šancu, a aby sme všetko svoje úsilie venovali mieru.“

Počas októbrovej pracovnej cesty v Berlíne som navštívil aj Berlínsky múr, najväčší symbol rozdelenia sveta, Európy i národa. Pri tomto múre prišli o život stovky ľudí a tisíce za pokus o jeho prekročenie skončili vo väzení. Prišli o život len pre to, že odmietali žiť v neslobode, túžili sami rozhodovať o svojom osude a v mnohých prípadoch jednoducho chceli padnúť do náručia svojim najbližším, ktorých od nich tento múr na celé desaťročia oddelil.

Dnes si pripomíname 35 rokov od jeho pádu a mňa strašne mrzí, že si my na Slovensku sami staviame takéto pomyselné múry, hoci nás k tomu nikto a nič nenúti. Neexistuje žiadna vyššia sila, ktorá by rozdelenie slovenského národa požadovala, je to len a len naša zodpovednosť.

ELEKTROMOBILITA MÁ BUDÚCNOSŤ, ALE NESMIE SA VYNUCOVAŤ

Včerajšiu oficiálnu návštevu Žilinského kraja som zakončil vo fabrike spoločnosti KIA Slovakia, jedného z najvýznamnejších výrobcov a exportérov automobilov na Slovensku. A tiež kľúčového zamestnávateľa v kraji.

So zástupcami spoločnosti som diskutoval o budúcnosti celého automobilového priemyslu, od ktorého je naša ekonomika do veľkej miery závislá. Potešilo ma, že automobilka sa pripravuje na spustenie výroby elektrických áut, ktoré sú dnes čoraz viac preferovanejším tovarom.

A ja k tomu len dodávam, že elektromobilita má svoju budúcnosť, ale nesmie sa vynucovať. Preto aj Európska únia musí zreálniť svoj program Green Deal, aby opatrenia na ochranu klímy našli viac pochopenia u ľudí a umožnili zvládnuť zmeny v rôznych oblastiach. Aj pri presadnutí do plne elektrického vozidla.

Donald Trump, blahoželám Vám k zvoleniu za nového amerického prezidenta a prajem Vám i americkému ľudu veľa úspechov.

Naše krajiny spájajú spoločné hodnoty slobody a demokracie. Potvrdzujem, že Slovensko zostáva spoľahlivým a zodpovedným spojencom v Severoatlantickej aliancii, verím v pokračovanie našej spolupráce a verím, že vzťahy medzi USA a Slovenskom, ako aj celou Európou, sa budú naďalej rozvíjať pozitívnym smerom.

Z osobnej skúsenosti viem, že strata blízkeho človeka bolí veľmi dlho a nikdy ju neprestaneme cítiť. Tieto sviatočné chvíle sú však príležitosťou spomaliť a venovať tichú spomienku práve tým, ktorí už nie sú medzi nami, no stále ich nosíme vo svojom srdci.

Prajem vám pokojné dni plné oddychu aj rozjímania.

ĎAKUJEM ZA VAŠU DÔVERU 🇸🇰 Je to pre mňa obrovský zdroj energie aj záväzok, aby som naďalej napĺňal svoj program zameraný na človeka, jeho lepší život v každom kúte Slovenska a dôstojne reprezentoval záujmy našej krajiny v zahraničí.

MARTINČANIA A TEPLIČANIA, ĎAKUJEM!

Nesmierne ma teší, že sa mi počas celého dňa v Martine a Turčianských Tepliciach dostalo toľkých milých privítaní. Práve to mi dodáva silu ďalej pokračovať v práci pre ľudí a pre Slovensko.

MARTINSKÁ DEKLARÁCIA BOLA ČINOM ODVAHY, ZODPOVEDNOSTI A SCHOPNOSTI DOHODNÚŤ SA V PROSPECH NÁRODA

Dnešný dátum je v našej histórii stále trochu nedocenený, a je to škoda. Pred 106 rokmi desiatky našich národných reprezentantov podpísali v Turčianskom Svätom Martine Deklaráciu slovenského národa, alebo aj Martinskú deklaráciu. Bez znalosti toho, že dva dni predtým už bola v Prahe formálne vyhlásená Československá republika, prijali zásadné rozhodnutie v našej histórii: ustanovili Slovenskú národnú radu ako jedinú reprezentantku slovenského národa a vyviazali sa z tisícročného zväzku s Uhorskom. Bol to štátotvorný akt, ktorý dal vzniku Československa úplne inú legitimitu.

A práve preto dnes smerujem do Martina pokloniť sa pamiatke ľudí, ktorí dokázali nájsť odvahu, zodpovednosť a predovšetkým schopnosť dohodnúť sa v prospech celého národa. Zaslúžia si našu úctu a my si zaslúžime viac poznania o dnešnom mimoriadne významnom dni našej histórie.

📷 TASR

ZAHRANIČNÉ NÁVŠTEVY NA SLOVENSKU CHCEM HOSTIŤ AJ MIMO HLAVNÉHO MESTA 🇸🇰
 
Jednou z priorít, ktorú som si pri nástupe do funkcie prezidenta Slovenskej republiky stanovil, je tráviť viac času medzi ľuďmi v regiónoch po celom Slovensku. Rovnako chcem mimo hlavného mesta hostiť i významné zahraničné návštevy. Je to skvelá príležitosť ukázať svetu rozmanitosť našej krásnej krajiny a zároveň umožniť ľuďom aj v iných častiach Slovenska byť súčasťou oficiálnych prijatí.

Nech sa deje čokoľvek, sú veci, ktoré treba urobiť. Príroda, do ktorej zasiahla ľudská ruka, potrebuje opäť pomoc človeka, tak ma to učili moji rodičia aj starí rodičia. Som rád, že sa na tom nič nezmenilo ani tento rok a stihol som priložiť ruku k dielu počas jesenných prác. Sú dôležitou súčasťou prípravy pôdy na zimu a aj symbolickým poďakovaním za to, čo nám príroda počas roka dala.

Prajem vám krásny víkend s tými, ktorých máte radi, a ak sa dá, oddýchnite si 🙂

So zármutkom som v pondelok prijal správu, že už medzi nami nie je statočný bojovník, skvelý človek a ozajstný hrdina Karol Kuna. Bol jedným z posledných žijúcich priamych účastníkov Slovenského národného povstania. Jeho odvaha a odhodlanie, ktoré prejavil v ťažkých a rozhodujúcich chvíľach našich dejín, si zaslúžia obdiv, tým skôr, že sa pripojil k odboju ako šestnásťročný mladý človek. Vypočul volanie svojej vlasti, ktorá sa ocitla v ohrození a rozhodol sa bojovať so zbraňou v ruke proti neľudskej a krutej nacistickej tyranii.

Dnešná rozlúčka s ním bola príležitosťou poďakovať sa mu za všetko, čo vykonal pre Slovensko, a tiež prisľúbiť, že ostaneme verní hodnotám, za ktoré bojoval. Vyjadrujem úprimnú sústrasť celej smútiacej rodine. Akokoľvek veľký je zármutok zo straty blízkeho človeka, azda ho aspoň čiastočne zmierni vedomie, že jeho odvaha a vlastenectvo ostávajú navždy v našich srdciach ako symbol nezlomného ducha slovenského národa. Česť jeho pamiatke!