Priatelia, priznám sa, že som úprimne sklamaná. A šokovaná.
Robert Fico nazval občanov Šurian, ktorí bránia svoju dedovizeň, rodnú pôdu, ako aj o nás aktivistoch, ktorým záleží na zachovaní najúrodnejšej pôdy Slovenska, rovnako ako podzemných vôd pod touto pôdou, štekajúcimi psíkmi.
Zaradil sa tak do jedného šíku s Matovičom, svojim vulgárnym prejavom a pohŕdaním svojimi občanmi, o ktorých sme si mysleli, že sa od politikov tejto vlády nikdy nedočkáme.
Zdá sa, že pamäť politika je veľmi krátka. Od nášho krvopotného zápasu za zmenu vlády, len do momentu prevzatia moci.
Najzarážajúcejšie na celom zápase o baterkáreň v Šuranoch je to, že odmieta akúkovek diskusiu s voličmi. Prípadne úvahy o založení baterkárne na miestach mimo najúrodnejšej pôdy a minerálnych vodných prameňoch.
Zamyslel sa niekto vôbec, okrem dotknutých, prečo baterkáren priamo
Šuranoch? Prečo sa systematicky devastuje za jeho vlády špecificky, poľnohohospodárska pôda západneho Slovenska? Prečo až na 70 tisíc hektároch najúrodnejšej pôdy máme Amazony, Jaguáry, sklady, priemyselné parky? Kde pracujú Indovia a Pakistanci?
A to aj napriek trvalému vládnemu programu ochrany pôdy, vody a budovania potravinovej sebestačnosti…
Keď už je to taká dôležitá investícia, a ak sme ako štát v takom ekonomickom marazme, že ju potrebujeme,
prečo nie v lokalite, kde nie je prvotriedna bonitná poľnohospodárska pôda, kde nie sú podzemné minerálne pramene? V mestách, kde je vysoká nezamestnanosť?
Z koho chce robiť idiotov, keď poukazovali vybraným kusom
vyleštené výrobné haly?
Veď toto nie je o umytej podlahe vo fabrike!
Ide o stratu trvalej nenahraditeľnej slovenskej hodnoty, našich národných pokladov, ktoré vymeníme za pominuteľné materiálne hodnoty!
Nad pôdou v Šuranoch stratíme kontrolu, znehodnotíme ju na možno niekolko storočí.
A pripravíme o živobytie stovky poľhohospodárov.
Naozaj si niekto myslí, že poľnohospodár, ktorý miluje svoju pôdu, prácu na čerstvom vzduchu, nezávislý samostatný gazda, bude šťastný keď ho prinútia pracovať na diktátorského extrémne náročného Číňana vo fabrike, na nočné zmeny, pri pásovej robote? Pretože mu ukradli pôdu a možnosť výberu?
Alebo je problémom práve ten na štáte nezávislý poľnohospodár?
Mojím cieľom nie je útočiť. Ale, aby sme sa všetci zamysleli nad životnými prioritami.
Sme svedkami svetových politických procesov, ktoré menia svet. Ale aj na pokraji svetového konfliktu.
A bola a bude to vždy len pôda a voda, ktorá nás môže zachrániť.
