📖Literatúra, o ktorej sa v školách mlčí... 🚷
Čo majú spoločné veľkí spisovatelia? ⁉️
Každý z nich skrýval trúfalé myšlienky o ktorých sa však v školských učebniciach nedočítame.
Napríklad taký Puškin bol presvedčený, že:
„V našej dobe sa cenia všetky druhy odpadu, pokiaľ sú nové.“ 🧻
A to je Alexander Sergejevič už bezmála takmer 200 rokov po smrti. ✝️
Alebo napríklad Lev Nikolajevič Tolstoj už pred viac ako 100 rokmi vedel, že:
❗️"Štát je od prírody nemorálny, zabíja a okráda." ♨️
Do dnešného dňa sa na tomto poznaní nič nezmenilo. Nikto nám to však nikdy nepovedal. Zamlčujú nám to.
☎️Tolstoj napríklad neznášal telefóny. Keď jeho syn zaviedol na Jasnú Poľanu telefón, Lev Nikolaevič prehlásil:
"Táto bezduchá krabica zničí ľudskú komunikáciu!"
💌Bol presvedčený, že pre celé ľudstvo by bolo lepšie, keby všetci písať listy.
🌐Tolstoj nás núti premýšľať o tom ako často sa zameriavame iba na seba a zabúdame, že svet v ktorom žijeme je tak obrovský, že naše utrpenie je len zrniečkom na púšti pri celkovom obraze sveta.🩸
"Keď ste zranení, je zranený iba niekto z celej miliardy ľudí na Zemi?"
💫Bolesť, rovnako ako radosť, je len okamih. Čo ak za tým skúsite vidieť niečo viac?
🔹🔹🔹
💯Lev Nikolajevič Tolstoj sa skutočne stretol s Antonínom Pavlovičom Čechovom v Jasnej Poľane a ich rozhovory boli vždy nezvyčajné.
Predstavme si, ako by mohol vyzerať ich dialóg:
🟢Tolstoj: Nuž, Anton Pavlovič, prečo stále píšeš o nešťastníkoch? Písať o sedliakovi vo Višňovom sade...
🔵Čechov: Lev Nikolajevič, vaši muži sú v eposoch, ale moji sú skutoční. Môžete im nadávať, plakať nad nimi, ale na epických hrdinov sa nehodia.
🟢Tolstoj: A čo láska? Kde ju máš? Kde sú všetky tie vášne, celá tá tragédia?
🔵Čechov: Láska je v maličkostiach! Nie je len v tragédii Anny Kareninovej. Láska je to, keď človek ide za svojou milovanou v noci cez mesto a ráno jej nemôže nič povedať.
🟢Tolstoj (smiech): S tým súhlasím. Ale stál tam máš príliš veľa komédie.
🔵Čechov: Pochopil som jednu pravdu. Ak sa na živote nesmejete, budete musieť neustále plakať.
🔹🔹🔹
♦️Alebo napríklad list Fjodora Michajloviča Dostojevského svojmu bratovi Michajlovi Michajlovičovi o utrpení a radosti. 🔔
V roku 1854, keď bol Fjodor Michajlovič v exile, napísal svojmu bratovi Michajlovi list, ktorý je priam kviteesenciou jeho celoživotnej filozofie:
💢"Človek je záhada. Treba ju vyriešiť, a ak ju riešiš celý život, nehovor, že si premrhal čas. Zaoberám sa touto záhadou, pretože chcem byť človekom."💢
Dostojevskij veril, že práve cez utrpenie spoznáva človek sám seba. Záhada, o ktorej hovorí, nie je hádankou, ktorú možno raz a navždy vyriešiť. Je to proces, cesta. ‼️
⚠️Čo znamená „byť človekom“? Pre Dostojevského to bolo viac než len žiť. Bola to schopnosť trpieť, milovať, hľadať pravdu, aj keď vedel, že nájsť ju nie je úplne možné.
❗️Veď len otázkami rastieme. Možno by sme sa mali menej báť svojich pochybností a viac ich vnímať ako zdroj sily? ⛔️Lebo ak dovolíme, aby nám zakázali čítať, čoskoro nám budú zakazovať aj myslieť. ❗️